reklama

Óda na Rangera

„Čo mi dala vysoká škola? Štyri naštiepené zuby, posunuté 2 krčné stavce a rozbitú bradu, na ktorej mám jazvu dodnes, aha!“ Už sa neviem dočkať, keď takto začnem svoje historky rozprávať vnúčatám.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ale pekne po poriadku. Nikdy nezabudnem ako som sa na tom mieste ocitla prvýkrát. Bol deň otvorených dverí a aj s kamarátkou sme sa vybrali omrknúť si možné štúdium. Ja som sa zamilovala hneď na prvý pohľad. Malebná dedinka, pod končiarmi tatranských vrchov. Zurčiaci potok, svieži vzduch, vôňa lesa, drevený kostolík, ktorý svojim pôvabom uchvátil nejedno oko. Áno, bola to láska na prvý pohľad.

Kamarátka nespokojná na STU, ja na VŠMÚ. Kamarátka skončila v Nitre a ja som sa rozhodla pre divočinu v lone Belianskych Tatier. Myslím, že to bolo moje druhé najlepšie rozhodnutie v živote. Tým prvým bolo Camino de Santiago.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže som už na jednej vysokej škole bola a celkom mi nesadla, bála som sa, ako to vyjde na pokus číslo 2. Priznám sa, hneď týždeň na to, ako som dostala index na VŠMÚ, chcela som zo školy odísť. Ale vytrvala som. Neviem síce akým zázrakom. Asi hlavne za pomoci všetkých zúčastnených, až po skončenie bakalára. Po týždni na novej škole som len básnila. So spolužiakmi sme si úplne „sadli.“ Strach sa premenil na radosť.

Prvý semester sme mali výuku v Žiline. Predmet orientácia v teréne býval v pondelky. „Situácia je vážna, nie však kritická“ a „vyžadujem presnosť,“ boli typické slová vyučujúceho. Mala som ten predmet rada. Učili sme sa pracovať s buzolou, mapami, azimutmi, vrstevnicami... Záverečnou skúškou bol orientačný beh. Bol to skvelý zážitok, keď som bežala podľa mapy a myslela som si, že idem správne, no po telefonáte s kamarátkou som zistila, že som asi o 2 až 3 polia ďalej, ako na ktorom je ona a chýbal mi „kusanec“ do papiera pre správnosť. Ale do cieľa som dobehla. Našla som sa, a aj „kusanec“ sa mi podarilo získať. Myslím, že ani čas nebol najhorší. Troška horšie obstál spolužiak, ktorý sa ocitol 3 dediny od cieľa. Vlastne východzí bod bol aj bodom cieľovým. Od vtedy sme toho spolužiaka nevideli (ale žije).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľmi sa mi páčila aj zdravotná príprava. Učil nás ju starší pánko. Vyslúžilý vojenský lekár. Volali sme ho Doktor smrť. Vždy, keď nám rozprával nejaký krvák, alebo nebodaj o smrteľnom zranení, mal veľmi zvláštny, ba možno až radostný výraz v tvári. Ale zato nás veľa naučil. Boli to celkom autentické a reálne vykreslené príhody.

Nikdy nezabudnem ako sme odovzdávali zápočet na kartografiu a mapovanie. Na milimetrový papier sme mali spraviť výškový profil. Spolužiačka pokazila hádam 4 milimetrové papiere a už ďalšie nemala. Našťastie mala brata v Žiline, tak o 1 v noci zháňala milimetrový papier po celom intráku a Žiline. Zadanie napokon spravila, myslím, že o 4 ráno. Ale mala ho. A keď sme rátali príklady na skúšku... Nezabudnem na Denisku: „Nevychádza, prepočítať!“ Ako taký malý fanatický vedátor. Ale Denisku mám veľmi rada, nemyslite si, aj teraz ideme spolu na výlet.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O, ešte som zabudla.. Pred hodinami s Doktorom smrť sme mávali vždy voľno, začínali sme okolo 14 popoludní. Toto voľno sme využívali na túry v blízkosti Žiliny. Bol to neuveriteľne skvelý pocit, prísť do školy zaúdený od dymu, v roztrhaných nohaviciach, lebo ak máš v sebe kúsok dieťaťa a máš radostnú dušu, vylezieš si na strom aj s veľkým batohom na chrbte. Ostatní, normálni študenti na nás vždy civeli.

Ako sme 6 týždňov čakávali pred učebňou na psychológiu a po akademickej 15 minútovke sme sa vždy nenápadne vyparili. Na 7. týždeň mi to už nedalo a boli sme sa spýtať na študijnom, kde nám oznámili, že vyučujúca už na škole nepracuje a zabudli na nás. Od 8. týždňa sme mali nového učiteľa, ktorý spravil spolužiačke psychologický profil. Vyšlo jej, že je sexuálna maniačka. Dosť sme sa na tom pobavili. Ona sa odvtedy hanbila na tie hodiny chodiť, no neskôr však zistila, že naozaj tou maniačkou je (poznámka spolužiačky samej).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Boli sme naozaj zohraná partia, ktorá po prednáškach zavítala na „kofolu.“ Vždy sme sa snažili pomáhať si. Pred skúškou sme sa vždy stretli na izbe a učili sa spolu. Aspoň tí, čo sme bývali na intráku a v Žiline. S ostatnými sme sa povzbudzovali cez sociálne siete, rôznymi fotkami, gif-kami, či trefnými komentármi k danej problematike.

V prváku sme sa rozhodli ísť na Halloweensku párty. Kto prišiel v maske mal vstup zadarmo. Do poslednej chvíle som nevedela, za čo mám ísť. Priateľ (aj s ním som sa zoznámila v Žiline, hoci obaja pochádzame z jedného mesta) mi poradil, aby som šla za billa nákup. Mali totiž veľa igelitiek z tohto obchodu. Doslova ma nasáčkoval do igelitiek. Nemohla som sa ani poriadne hýbať, ani dýchať, ale môj kostým mal naozaj úspech. Dokonca sme ako skupina boli na pódiu a robili s nami rozhovor. 

Keď sme šli na exkurziu na odkalisko, po ceste sme hrali naháňačky. Škola hrou. Z geológie sme dostali do ruky geologické kladivká a šli sme hľadať skameneliny v skale.

Vždy sme sa čakávali, a vždy sme stáli na najnevhodnejšom mieste. Pred vstupom do budovy, pred schodiskom, cez celý chodník.. Zakaždým sme sa smiali, že rangeri sa vedia vždy dobre postaviť.

Prvý semester v Žiline mi dal lásku. Ako som spomínala, spoznala som sa so svojim priateľom, železničiarom. Na druhom nástupišti, keď sme šli aj s našimi spoločnými priateľmi domov. A taktiež mi dal skvelých priateľov, na ktorých nedám dopustiť hádam nikdy. Pri nich sa cítim úplne slobodná. Nemajú predsudky, nemusím sa pred nimi na nič hrať, sú to ozajstní kamaráti, ktorých si veľmi vážim a obdivujem. Pretože byť iný, sa v dnešnej spoločnosti považuje za nenormálne a treba to zmeniť. Ďakujem, že som pri nich spoznala, že byť sám sebou je prirodzené, pretože mi ukázali, že nie som jediná. 

Lucia Štipčáková

Lucia Štipčáková

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som zarytá milovníčka života, a teda všetkého, čo k nemu patrí.MIlujem dobrodružstvo, priateľov, zábavu a veľa ďalších vecí na našej planétke. Z článkov sa dozviete asi viac, teda myslím, že do nich vkladám celú svoju osobu "se vším všudy." Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéCestovanie

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu