Zronená

Autor: Lucia Štipčáková | 9.2.2014 o 23:39 | Karma článku: 3,37 | Prečítané:  413x

P { margin-bottom: 0.21cm; }

Noc a temnota prepadli moje útroby.

Pocit úzkosti a strachu

zaodel celú moju bytosť.

Bytosť, ktorá stratila vieru.

Skrz naskrz prebodnutá bolesťou.

Pálivý a nehasnúci oheň,

ktorý spaľuje bezmocnú dušu.

 

Hodiny odbíjajú polnoc.

S vydeseným pohľadom,

sledujem každý tieň v mojom vnútri.

Načúvam clivým výkrikom hrdla,

ktoré nik nemôže počuť.

 

Schúlená,

bezmocná a vyčerpaná,

ležím na špinavej dlážke.

Alkohol už nedokáže zaplniť tie prázdne miesta.

 

Samota je moje druhé meno.

Prenasleduje ma,

zo dňa na deň

naberá na sile a spútava ma.

Nemôžem sa nadýchnuť.

Lapám po dychu,

no dusí ma ten hnilobný zápach.

 

Sloboda?

Neznámy pojem pre väzňa

vlastných myšlienok.

Spomienky ma vyzliekajú,

vyzliekajú donaha

a

s výsmechom na mňa ukazujú prstom.

 

Krok vpred,

je návrat do minulosti.

Zronená kolenačky prosím

a utiekam sa k niečomu,

čo mi vzalo posledné kúsky nádeje.

 

Zronená,

hľadám stratené a mŕtve.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?